Často kladené otázky

Tento jednoduchý sprievodca má za cieľ  vysvetliť funkcie základných častí plazmového horáku a popísať najčastejšie problémy, s ktorými sa jeho uživatelia stretávajú, a tým prispieť k ich lepšiemu oboznámeniu sa s danou problematikou a svoj problém vyriešiť.
 

Aj keď sú problémy uživateľov konkrétne, je potrebné  pre pochopenie celku začať  všeobecne.

O plazmovej technológii všeobecne – veľmi zjednodušene – pôsobením elektrického oblúka na stlačený plazmový plyn dochádza k jeho ionizácii a k vzniku veľmi vysokej teploty dosahujúcej až  k 30.000°C (preto plazmové rezanie, lebo pri tejto teplote sa jedná už o štvrté skupenstvo hmoty – plazmu). Proces zápalu je nasledujúcí: pôsobením vysokofrekvenčného el. prúdu dôjde k výboju el. oblúku medzi elektródou a tryskou, tento el. oblúk nazýváme netransferovaný. Netransferovaný oblúk spôsobí ionizáciu stlačeného plynu. V tomto momente príde k prenosu oblúku na materiál, netransferovaný oblúk sa vypíná a horí už len oblúk medzi elektródou a materiálom. Tento oblúk sa nazývá transferovaný. Transferovaný plazmový oblúk je počas  svojej cesty usmerňovaný a zaostrovaný rotujúcím plynom z virivého krúžku, priechodom tryskou a u zložitejších horákov i rotujúcím krytkovým plynom, alebo vstrekovanou vodou.
 

 

V praxi je táto technológia používaná pre rezanie bežných konštrukčných ocelí, nerezu, hliníku a výnimočne medi. Najväčší podiel rezaných materiálov sú plechy z bežných konštrukčných ocelí hrúbky od 3mm do 50mm. Hranice možností súčasných strojov sú niekde okolo hrúbky 160 mm, v praxi sa ale nad 50mm využívajú len výnimočne, pretože je to v týchto hrúbkach už ekonomicky neefektivné a ani kvalitativne to nevyhovuje. Naopak sa ale dá povedať, že v hrúbkach od 10 mm do 50 mm tažko nájdeme konkurenciu.

Problémové javy, s ktorými sa najčastejšie stretávame pri jednotlivých častiach plazmového horáku:

 

Horák – horák je najzložitejšía časť, slúží k uchyteniu a presnému nastaveniu všetkých ostatných spotrebných dielov, zároveň sa musí zabezpečiť prenos pomerne veľkého elektrického prúdu, vedenie viacej druhov plynov, obeh chladiacej kvapaliny a tiež pomocou bezpečnostného okruhu zabezpečiť odpojenie silového el. obvodu v prípade demontáže spotrebných dielov v prípade pochybenia obsluhy, keď nebol vypnutý hlavný vypínač. Niektoré časti sa musia elektricky izolovať, iné zase čo najlepšie viesť elektrický prúd. Musí odolať tepelnému zaťaženiu spôsobenému tak ako  sálavým teplom plazmového oblúka, tak aj priechodom elektrického prúdu. Predovšetkým si prosím všimnite kombináciu chladiacej vody, veľkého prúdového zaťaženia a potrebe elektricky izolovať. Z hore uvedeného vyplýva, že ide o presnú a pomerne zložitú súčasť náročnú na kvalitu obrábania, voľbu materiálov a remeselné spracovanie. Kvalitu výrobcu spotrebných dielov tiež poznáte podľa toho, či je horáky schopný vyrábať alebo nie. 
Pri horákoch sa stretávame najčastejšie s týmito problémovými javmi:

  • nízká životnosť – len veľmi všeobecná špecifikácia, preto sa  príčina všeobecne nedá určiť, je potrebné posudzovať každý  prípad osobitne. Najčastejšie býva spôsobená nízkým prietokom chladiva a následným prehrievaním. Čítajte samostatný odstavec „Funkcia chladiacej kvapaliny“
  • prepálený izolátor
  • zelenošedý povlak na vnútornej části – býva objavený až vo chvíli, keď je horák už nefunkčný a rozeberie sa. Znamená elektrochemickú  koróziu, ktorá vzniká často kvôli znečisteniu chladiacej kvapaliny, keď je zanedbaný interval jej výmeny. Z kapaliny, ktorá je pôvodne nevodivá vznikne vďaka nečistote elektrolyt a šedozelený povlak je len prejavom nekontrolovanej  elektrolýzy, ktorá nakoniec horák zničí. Čítajte samostatný odstavec „Funkcia chladiacej kvapaliny“
     

Elektróda – elektróda je súčasť, ktorá slúži na prenos plazmového oblúka na materiál. Dostáva sa spoločne s tryskou do najbližšieho kontaktu s plazmovým oblúkom. Väčšinou je z jednej strany vybavená závitom k uchyteniu do horáku , z druhej strany je v strede hafniová (niekedy wolframová) vložka s vysoko tepelnou odolnosťou, medzi ňou a materiálom vzniká plazmový oblúk . Jej práca je úzko zviazaná s prácou trysky. Keď je problém s elektródou, uvidíte ho často i na tryske. V praxi sa často mení spoločne ako zostava. Pokiaľ sa používajú sofistikované wolfrámové trysky s vyššou životnosťou, je potrebné sledovať aj  stav elektródy, prípadný kolaps elektródy spôsobí vážné poškodenie trysky vyžadujúci jej výmenu. 
Pri elektróde sa stretávame najčastějšie s týmito problémovými javmi:

  • čierny koniec elektródy - je vidieť aj na tryske, znamená prítomnosť vlhkosti v plazmovom plyne. V tomto prípade bývá diel akoby od sadzí. Čitajte prosím samostatný odstavec „Vľhkosť“.
  • špirálová stopa po štarte oblúku na elektróde – viditeľná aj na vnútornej strane trysky, je vždy spôsobená vyfúknutím kvapiek vody, najčastejšie sa prejavuje tesne po výmene spotrebných dielov, keď pri demontáži dielov kvapká uvoľnená chladiaca kvapalina medzi diely a pri štarte rezania je vyfúknutá. Ako druhá možná príčina prítomnosti vody je kondenzácia  vzdušnej vlhkosti v rozvodoch. Riešenie: pred štartom pustiť plyn naprázdno ( režim TEST ) a nechať tak vyfúkať vlhkosť von. Keď sa objavuje i potom, je pravdepodobne poškodený niektorý z o-krúžkov.
  • vyžíhaná elektróda ( dúha ) – problém s prehrievaním, nedostatočným prietokom chladiacej kvapaliny. Pomalý prietok chladiva je všeobecne jeden z najčastejších problémov uživateľov plazmových zariadení. Čitajte prosím samostatný odstavec „Funkcia chladiacej kvapaliny“.
  • excentricky vypálená elektróda – problém s prúdením plynu, najčastejšie upchaté vírivé otvory vo vírivom krúžku, viď kapitola „Funkcia vírivého krúžku“.
  • opálený až natavený koniec elektródy:  znamená najčastejšie prítomnosť vlhkosti v plazmovom plyne, čítajte prosím samostatný odstavec „Vlhkosť“. 

 

Tryska – slúži k zaostreniu a usmerneniu plazmového oblúka na materiál. Na vzájomnom pomere rozmerov ústia trysky, vzdialenosti od hafnia, kvality obrábania záleží kvalita rezu a dľžka životnosti spotrebných dielov. Ich práca  úzko súvisí s prácou elektródy. Pokiaľ je problém s elektródou, uvidíte ho často i na tryske. V praxi sa často mení spoločne ako zostava. Keď  sa používajú sofistikované wolfrámové trysky s vyššou životnosťou je potrebné sledovať stav elektródy, prípadný kolaps elektródy spôsobí vážne poškodenie trysky vyžadujúce jej výmenu. Pri tryske sa stretávame najčastejšie s týmito problémovými javmi:
špirálová stopa po oblúku na tryske - viditeľná i na vonkajšku elektródy, je vždy spôsobená vyfúknutím kvapiek vody, najčastejšie sa prejavuje tesne po výmene spotrebných dielov, keď pri demontáži dielov kvapká uvoľnená chladiaca kvapalina medzi dielmi a pri štarte rezania je vyfúknutá. Ako druhá možná príčina prítomnosti vody je kondenzácia vzdušnej  vlhkosti vo vedení. Riešenie: pred štartom pustiť plyn naprázdno ( režim TEST ) a nechať tým vyfúknuť vlhkosť von. Pokiaľ sa prejaví i potom, je pravdepodobne poškodený niektorý z o-krúžkov. Doporučujeme pri zostavovaní dielov používať lubrikant k mazaniu o-krúžkov, týmto spôsobom je možné príčinu často odstrániť. Viď kapitola „Mazanie o-krúžkov“
- excentricky vypálená tryska:
1) problém s prúdením plynu, najčastejšie upchaté vírivé otvory vo vírivom krúžku, viď kapitola „Funkcia vírivého krúžku“. Riešenie: výmena vírivého krúžku. Pokiaľ problém pretrváva, oprava alebo výmena horáku
2) horák nie je  nastavený kolmo
3) pokiaľ nastáva  pri štartoch „z hrany“, znamená, že je pri štarte od hrany veľmi vzdialený, nastaviť štart bližšie k hrane

- z vnútornej strany opálená tryska – je možné vidieť i na elektróde, znamená prítomnosť vlhkosti v plazmovom plyne. V tomto prípade býva diel akoby od sadzí. Čítajte prosím samostatný odstavec „Vlhkosť“.

 

Vírivý krúžok – základnou funkciou je zabezpečiť rotáciu plazmového plynu a tím prispieť k lepšiemu usmerneniu oblúku vystupujúceho z trysky. Táto rotácia je spôsobená priechodom plynu cez vírivé otvory. Na kontrolu tejto súčiastky  uživateľ  často zabúda, alebo  kontroluje na nej všetko ostatné, len vírivé otvory nie, najskôr z dôvodu ich malej veľkosti ( desatiny mm ). To sú pritom najdôležitejšie časti, ako  vyplýva z popisu funkcie. Vírivý krúžok musí byť vyrobený z elektrického izolantu s vysokou teplotnou odolnosťou, pretože izoluje priestor medzi tryskou a elektródou a zároveň zabezpečuje ich správnu vzájomnú polohu. Pri  vírivom krúžku sa stretávame najčastějšie s týmito problémovými javmi:

  • nepriechodné alebo znečištené vírivé otvory – toto je bežný druh opotrebovania spôsobený tepelným namáhaním. Vymeniť za nový, pokusy o čištenie často dopadnú tak, že dôjde buď k deformácii alebo ku zväčšeniu otvorov a ku zmene rezných podmienok a vírenia, čo znamená zníženie kvality rezu a životnosti ostatných dielov. Pokiaľ sa vírivé otvory zanášajú často a používáte ako plazmový plyn vzduch, ktorý si stláčate sami, skontrolujte tech.stav sušičky, odlučovača oleja a kompresoru.
  • zapálenie, opálenie

1) najčastejši problém s prehrievaním je nedostatočný prietok chladiacej kvapaliny. Pomalý prietok chladiva je jeden z najčastejších problémov uživateľov plazmových zariadení. Čitajte prosím samostatný odstavec „Funkcia chladiacej kvapaliny“.

2) ďalej môže znamenať prítomnosť vlhkosti v plazmovom plyne. V tomto prípade bývá diel akoby od sadzí. Čítajte prosím samostatný odstavec „Vlhkosť“.
3) treťou príčinou môže byť nízky prietok plazmového plynu – väčšinou nesprávne nastavené parametre na stroji, alebo zámena spotrebných dielov ( použitý vírivý krúžok pre nižšiu amperáž s nižším prietokom plynu)


Vonkajšia krytka – bývá jednodielna alebo dvojdielna. Dvojdielna sa skladá z vonkajšej časti a výmennej vložky.
Jednodielna krytka alebo vložka dvojdielnej krytky –je po elektróde a tryske tretia súčiastka, ktorá sa dostává do najväčšej blízkosti plazmového oblúku, naviac je najbližšie k rezanému materiálu, čo znamená, že je pomerne dosť namáhaná. Kryje pod ňou uložené diely pred striekajúcim roztaveným kovom vznikajúcim pri reze a pred sálavým teplom materiálu. Pri zložitejších horákoch tiež uzatvára vírivú komoru krytkového plynu, jeho rotáciu spôsobila vnútorná krytka. Môže tiež slúžiť ako kontaktný diel pre nastavenie výšky horáku, v prípade IHS nastavovania výšky, keď sa horák práve touto krytkou dotkne materiálu a odíde vyššie.Pri vonkajšej krytke sa stretávame najčastejšie s týmito problémovými javmi:

  • excentricky vypálená vonkajšia krytka:

1) problém s prúdením plynu, najčastejšie zapchané vírivé otvory vo vnútornej krytke, viď kapitola „Funkcia vírivej krytky“. Riešenie: výmena vírivej krytky. Pokiaľ  problém pretrváva, oprava alebo výmena horáku
2)horák nie je nastavený kolmo
3)pokiaľ nastává pri štartoch „z hrany“, znamená, že je pri štarte od hrany veľmi vzdialený, nastaviť štart bižšie k hrane

  • z vonkajšej strany opálená vonkajšia krytka – opaľuje sa od rozstrekovaného materiálu hlavne pri štartoch. Jedná sa o bežné opotrebovanie. Pokiaľ  nastává príliš často, skontrolujte štartovaciu výšku horáku, či nie je  horák pri štarte veľmi nízko.

Vonkajšia časť dvojdielnej krytky - pri tejto súčiastke sa nestretávame s častými problémami, životnosť je  pomerne dlhá -  rádovo v mesiacoch.Potreba výmeny nastáva najčastějšie buď pri mechanickom poškodení pri prejazdoch horáku alebo pri opálení od striekajúceho materiálu, najväčšiu časť zaťaženia však znáša výmenná vložka.

 

Vnútorná krytka – ( je iba u zložitejších horákov ), slúži k vedeniu a víreniu krytkového plynu, čo ešte lepšie usmerňuje plazmový oblúk a prispieva k ešte  lepšej kvalite rezu, jej funkcia je veľmi podobná vírivému krúžku a tiež rovnako zanedbávaná. Uživatelia zrejme z dôvodov jej malej veľkosti (desatiny mm) nekontrolujú to najdôležitejšie – vírivé otvory. Pri  vnútornej krytke sa stretávame najčastejšie s týmito problémovými javmi:

  • nepriechodné  alebo znečištené vírivé otvory - toto je bežný druh opotrebovania spôsobený tepelným namáhaním. Vymeniť za nový diel, pokusy o čistenie často dopadnú tak, že dôjde buď k deformácii alebo ku zväčšeniu otvorov a ku zmene rezných podmienok a víreniu, čo znamená zníženie kvality rezu a životnosti ostatných dielov. Pokiaľ  sa vírivé otvory zanášajú často a používate ako plazmový plyn vzduch, ktorý si stláčate sami, skontrolujte tech.stav sušičky, odlučovača oleja a kompresoru.
  • zapálenie: 

1) najčastejší problém s prehrievaním je nedostatočný prietok chladiacej kvapaliny. Pomalý prietok chladiva je všeobecne jeden z najčastejších problémov uživateľov plazmových zariadení. Čitajte prosím samostatný odstavec „Funkcia chladiacej kvapaliny“.
2) ďalej môže znamenať prítomnosť vlhkosti v plazmovom plyne. V tomto prípade býva diel akoby od sadzí. Čitajte prosím samostatný odstavec „Vlhkosť“.
3) tretia príčina môže byť nízky prietok plazmového plynu – väčšinou chybne nastavené parametre na stroji

 

Chladiaca trubička – priviesť chladiacu kvapalinu stredom elektródy čo najbližšie k jej aktívnej časti a tým odviesť čo najväčšiu časť tepla. Táto súčiastka nebýva problémová. Pri  niektorých typoch  horákov dokonca nie je vymeniteľná. K jej poškodeniu dochádza  výnimočne buď mechanicky pri montáži elektródy alebo napríklad pri kolapse elektródy, keď je spálená spoločne s elektródou.

Chladiaci systém – chladiaci systém odvádza prebytočné teplo vzniknuté pri prevádzke plazmového horáku. Delí  sa na dva druhy podľa použitého chladiaceho média:

  • Vzduchom chladené systémy – jednoduchšie horáky pre menšie rezané hrúbky materiálov a prúdové zataženie do 100A. Pri prehrievaní pri  vzduchových systémoch hľadajte príčinu v nízkom prietoku vzduchu, takže v súčiastkach, cez ktoré prúdi vzduch. Najčastejšie príčinou býva upchaný vírivý krúžok, horák alebo kabeláž. Pokiaľ sa problém opakuje a vzduch si stláčate sami, skontrolujte tech.stav sušičky, odlučovača oleja a kompresoru.
  • Kvapalinou chladené systémy – lepší odvod tepla, možné použitie pre všetky rezané hrúbky materiálov a i pre  vysoké prúdové zaťaženie( až 1000A ! ), nakoľko  je sofistikovanejší, je i náchylnejší k problémom. Je to podceňovaná časť a všeobecne jeden z najčastejších problémov uživateľov plazmových zariadení, s ktorým si nevedia poradiť, pretože ho  nie sú schopný identifikovať. Pri svojej ceste chladiacim okruhom chladí kvapalina prúdový vodič v kabeláži, potom telo horáku, ďalej preteká labyrintom kanálikov v zostave spotrebných dielov a cez kabeláž  späť k chladiču a  k čerpadlu. Cieľom je dostať chladivo čo najbližšie k aktívnym častiam súčastí prichádzajúcich do najväčšej  blízkosti plazmového oblúku, to sú elektródy, trysky, niekedy aj krytky. Kvôli kombinácii  vysokého zaťaženia elektrickým prúdom,  izolovať od seba určité časti horáku a zároveň ich  chladiť kvapalinou ,je potrebné  použiť  špecifickú nevodivú kvapalinu. Ide o kombináciu deionizovanej  vody, ethylenglykolu a benzotriazolu. Pozor, nezamieňať za destilovanú vodu, neboli by ste prví, ktorí ju použili v snahe ušetriť čas alebo peniaze. Príde ku skratu a k zničeniu horáku.

Problémy sa sústreďujú najviac na týchto častiach chladiaceho systému:

  1. chladiaca  kvapalina – najčastejší problém, v praxi sa často zanedbáva pravidelná výmena 1 x ročne a používa sa i niekoľko rokov, keď už dochádza k zanášaniu chladiva nečistotami, následnému znižovaniu životnosti alebo priamo ku zničeniu spotrebných dielov a horáku. Zmena prebieha v dlhom časovom intervale a znižovanie životnosti spotrebných dielov je rovnako nebezpečné, takže si ju často uživatelia neuvedomujú a zbytočne prichádzajú o peniaze za častejšie  výmeny spotrebných dielov.
  2. čerpadlo – musí zabezpečiť dostatočný tlak i prietok chladiva. Pokiaľ máte problémy s chladením nestačí čerpadlo skontrolovať  len vizuálne. Koniec životnosti čerpadla neznamená, že prestane fungovať, ale aj to, že sa zníži jeho výkon. Pre kontrolu je nutné zmerať výstupný tlak a prietok čerpadla a namerané hodnoty porovnať s doporučenými hodnotami výrobcu zariadenia. I keď  sa to nezdá, odmietavým prístupom výrobcu zariadení  je toto zistenie v praxi natoľko obtiažne, že sa radšej pristupuje k výmene čerpadla.
  3. filter – niektoré zariadenia ho  majú, niektoré nie. Pokiaľ  áno, vymeňte filtračnú vložku.
  4. kabeláž – čím dhlšia, tím väčší odpor kladie chladivu v jeho obehu, problém nastává len v prípade mechanického poškodenia najčastejšie pri trasportoch rezaného materiálu, zalomenie alebo zanesenie znečistenou chladiacou kvapalinou, viď hore, prvý odstavec

Najčastejšie  problémy a zásady pri plazmovom rezaní

Z hore popísaneho je isté, že príčin  problémov je o mnoho menej než ich prejavov, preto pri dodržaní nasledujúcich zásad je možné sa s väčšinou problémov vôbec nestretnúť.

  • Čistota – dôležité je, aby sa diely čo najmenej dostávali do kontaktu s jemným kovovým prachom, ktorý je na každom paliacom pracovisku vo veľkom množstve. Vytvorte si na pracovisku čisté miesto pre výmenu spotrebných dielov, stačí časť stola alebo podložka. Diely skladujte v uzatvorenej krabici alebo zásuvke, nie voľne. Znečistené diely časť svojej nečistoty prenesú do chladiva a postupne ho znehodnotia. Týmto spôsobom dochádza ku znečišteniu chladiacej kvapaliny v inak uzavretom okruhu a k problémom popísaným v ostatných odstavcoch.
  • Zostavenie dielov – zdanlivá samozrejmosť, ale zatiaľ  každému operátorovi, s ktorým som sa stretol, sa už chybné zostavenie stalo, buď už sa jedná o zámenu dielov z iných amperáži alebo nedostatočné dotiahnutie vinou vzpriečeného dielu.
  • Mazanie o-krúžkov na spotrebných dieloch – jednoduchá, nenáročná, lacná a často zanedbávaná činnosť. Jej účel je, aby diely s o-krúžkami mohli  byť zostavené ľahko (  nenásilne ) a správne ( to znamená bez priškripnutia  o-krúžku alebo k jeho poškodeniu ). Tak ako  priškripnutie, tak aj   poškodenie vedie k prieniku chladiacej kvapaliny a k problémom popísaným v iných odstavcoch. Správne namazaný o-krúžok má na sebe tenký lesklý film maziva bez zvyškov, ktoré sa môžu po zostavení dostať, kam ich  nechceme a spôsobiť ďaľšie problémy. K mazaniu radšej ako  prstami použijeme vatovú tyčinku určenú pôvodne k ušnej hygiene alebo takisto  injekčnú striekačku s kolmo zabrúsenou ihlou. Ako mazivo sa používá špeciálny silikónový lubrikant s vyššou teplotnou odolnosťou.
  • Elektrický kontakt rezaného materiálu – je pravda, že pri používaní vysokého prúdového zaťaženia si elektrina „cestu nájde“, pravdou  ale takisto je, že čím horší je kontakt, tým viacej  dochádza k  oneskoreniu  štartu transferovaného oblúku až o niekoľko  desiatok sekúnd. V ideálnych podmienkach je to 0,1sec, pri zlých  niekoľkonásobok. Počas tejto celej doby sa opaľuje tryska zvnútra.
  • Vlhkosť - kontrolu prítomnosti vhkosti vykonajte  takto: pusťte plyn, nech  prúdi horákom naprázdno a ako pomôcku použite papierový obrúsok, ktorý držte v ruke pod ústim horáku. Obrúusok musí byť čistý, keď je znečištený, máte problém s vlhkosťou, ktorá môže byť spôsobená nasledujúcimi okolnosťami:
  1. V prípade, že toto nastane na začiatku smeny, keď stroj uvádzame do prevádzky, môže to spôsobovať kondenzácia prirodzenej  vzdušnej vlhkosti v kabeláži. Riešenie: pred štartom pustiť plyn naprázdno ( režim TEST ) a nechať tým vyfúknúť vlhkosť von
  2. Daľšou možnou príčinou je poškodený o-krúžok na niektorej súčiastke. Doporučujeme pri zostavovaní súčiastok používať lubrikant k mazaniu o-krúžkov, čím sa dá  túto príčinu výrazne eliminovať. Viď kapitola „Mazanie o-krúžkov“
  3. Zkontrolujte tiež správne zostavenie súčiastok, následná netesnosť a pretekajúca chladiaca kvapalina môže byť daľšou príčinou.
  4. Keď režete vzduchom, ktorý si stláčate sami, skontrolujte tech.stav sušičky, odlučovača oleja a kompresoru.
  • Nastavenie horáku ( výška, kolmosť ) – kontrolujte kolmosť horáku, jeho zapalovaciu výšku a pracovnú výšku.
  • Horák nie je kolmo - vedie k excentrickému vypaľovaniu trysky a krytiek.
  • Nízka zapaľovacia výška -rýchlo sa opáli  vonkajšia krytka od rozstrekujúceho materiálu.
  • Vysoká zapaľovacia výška – rýchle opotrebovanie elektródy
  • Nízká pracovná výška – šikmý rez a rýchle opálenie od rozstrekujúceho materiálu
  • Vysoká pracovná výška – šikmý rez a rýchlejšie opotrebovanie dielov.
  • Správne prúdenie plynu – plyn musí horákom prúdiť v predpísanom množstve a správnymi cestami. Konkrétne dôsledky sú popísané v predchádzajúcich odstavcoch. Pokiaľ je dodržané správne nastavenie parametrov na stroji ,chybné prúdenie plynov je najčastejšie spôsobené vírivým krúžkom, vírivou krytkou, menej často horákom, najmenej často plynovou konzolou.
  • Prehrievanie – jeden z najčastejších problémov, dôsledky a príčiny popísané v predchádzajúcich odstavcoch.
     

Aká je životnosť spotrebných dielov

  • Elektróda a tryska– životnosť je nemožné zovšeobecniť na počet priepalov alebo dĺźku rezu, záleží aký plazmový systém používáte, akou amperážou režete, aký materiál, akým plynom, aký je charakter rezaných dielov atď. Mieru opotrebovania určuje hľbka vypálenia hafnia.
  • Pri  medených elektródach je koniec životnosti pri vypálení 1,2mm.
  • Pri celostrieborných elektródach nastává koniec životnosti pri vypálení 2,4 mm, ale z praxe  poznáme aj prípady okolo 3,9 mm.
  • Pri celomedenej  tryske a celomedenej elektróde sa tryska a elektróda často mení ako jedna zostava. Keď meníte trysku, meníte aj elektródu, pokiaľ  pri  niektorých amperážach existujú rozdiely, tryska má väčšiu životnosť ako elektróda.
  • Vírivý krúžok – všeobecne 10 – 15 zostáv elektródy a trysky
  • Vonkajšia krytka
  • Vnútorná krytka
  • Horák – 6 mesiacov až 2 roky,podľa zaťaženia, stavu stroja a údržbe
  • Kabeláž - roky

 

 

 
 
© 2013 by THERMACUT
YouTube